Milan Kuruc: Koľko budem zarábať?
Predsa dohodou. Koľko, prosím? Dohodou. Dohodou. Dohodou. Tvoj plat bude dohodou. ...................
Keď už sa firmy tak strašne bránia, aby zverejnili tú najzákladnejšiu informáciu o pracovnom mieste, ktorá nás pri hľadaní práce všetkých zaujíma, a síce ponúkaný plat, potom namiesto slova dohodou by v pracovných inzerátoch mohlo pokojne stáť: almužna alebo žobračenka.
Alebo ešte výstižnejšie by bolo:
Ponúkaný plat: urážajúci.
Ponúkaný plat: urážajúci.
Niekedy to nie je ani chyba personalistu – ten by ponúkaný plat možno aj rád zverejnil. Ale pokyn od vedenia firmy mu to nedovoľuje. Tento pokyn vydávajú tí istí ľudia, ktorých by pri hľadaní nového miesta tiež ako jedna z prvých vecí zaujímala odpoveď na otázku: „Koľko budem zarábať?“
Otázka finančného ohodnotenia nás zaujíma nielen pri dohadovaní biznisu, ale zaujíma nás aj pri hľadaní pracovného miesta. Zaujíma nás zakaždým. Výšku odmeny chcete vedieť vy ako hľadajúci a chcel by ju vedieť aj váš budúci šéf, ak by bol na vašom mieste a hľadal si prácu on. Napriek tomu takýto človek vydá pokyn, aby sa v pracovnom inzeráte uviedla mzda: „dohodou“.
Pritom je jasné jemu aj vám, že k žiadnej dohode nedôjde. Na ponúkané miesto má firma dopredu stanovený rozpočet, iba ho nechce prezradiť. A akurát tak sťažuje robotu personalistovi. Jedna personalistka sa priznala, že akonáhle začala v pracovných inzerátoch uverejňovať ponúkaný plat, chodilo jej životopisov o polovicu menej: „Aspoň som mala menej roboty.“
Potom dostala pokyn, nech výšku platu nezverejňuje a začalo sa plytvať časom. Plytvalo sa časom personalistu, manažéra, aj uchádzača. Keď sa ten na konci pohovoru dozvedel možnú výšku svojho platu, odišiel so slovami: „Neviem, na čo bolo dobré toto hodinové divadlo.“
Pri hľadaní práce ťahá zamestnanec za kratší koniec. Okrem toho, že vás tlačí finančná situácia – lebo, keď nemáte prácu, akosi nemáte z čoho žiť -, nemáte ani len všetky informácie o firme a o pracovnom mieste. Ten rozhovor na pracovnom pohovore je v slovenských reáliách taký nevyrovnaný a neprofesionálny, že častokrát, keď sa vás zamestnávateľ spýta na vašu predstavu o plate a vy mu odpoviete, on svoju predstavu na oplátku ani neprezradí.
„Akú mzdu si predstavujete?“
„Viete čo, moja predstava je 900 až 1000 eur.“
„Uhm,“ pohovorujúci si niečo zapíše na papier.
„Vy máte akú predstavu?“ spýtate sa na oplátku.
„Ozveme sa vám.“
A ste vybavený. A nebodaj by ste spýtali na ich predstavu prvý.
„Akú mzdu si predstavujete?“
Zakontrujete: „Som si istý, že v rámci vašeho mzdového systému máte na toto pracovné miesto už peniaze rozpočtované. Povedzte mi vy vašu predstavu.“
Pohovorujúci s úsmevom: „Nie, nie. Takto to nefunguje. Mňa zaujíma, na akú sumu si vy ceníte svoju prácu.“
No a mňa zaujíma, na akú sumu si vy ceníte toto pracovné miesto!
Pohovor má byť rovnocenný rozhovor medzi firmou a zamestnancom. Firma sa snaží získať kvalitného človeka a kvalitný človek sa snaží dostať do správnej firmy. Má ísť o rovnocennú výmenu informácií, aby sa obe strany vedeli zodpovedne rozhodnúť o ďalšej spolupráci. Preto otázky, ktoré kladie firma uchádzačovi majú rovnakú váhu, ako tie, ktoré kladie uchádzač firme. To len u nás si zamestnávatelia myslia, že uchádzač má byť v podriadenej pozícii a len u nás si firmy myslia, že im môžu sprosto zatajovať informácie o pracovnom mieste a ešte sa pritom usmievať alebo si počas pohovoru vymieňať veľavravné pohľady s kolegom.
Neuvádzať výšku platu v pracovnom inzeráte má len jeden jediný dôvod: firmy tak nútia uchádzača pýtať si menej. Ak nutne potrebujete prácu, lebo ste finančne na suchu, alebo ak ste našli pracovné miesto, ktoré je podľa vašich predstáv a schopností, ale viete, že sa naň hlási kopec ďalších ľudí, a vy to miesto strašne chcete, čo urobíte pri otázke: „Akú máte predstavu o vašom plate?“
Začne vaša vnútorná dilema zo včera, keď ste hodinu rozhutovali, čo poviete na pohovore. Je 1100 eur veľa? Nemám si radšej vypýtať menej? Možno časom sa mi plat zvýši. Čo keď si vypýtam viac, než sa im bude páčiť a dajú to miesto niekomu inému? Dám im radšej rozpätie? Od 900 do 1100? Alebo poviem len 900? Bude to o držku, ale nejak z toho snáď vyžijem. Teraz hlavne musím to miesto získať. Ale čo keď niekto ponúkne 850?
Pokračovanie článku je na: http://kuruc.blog.sme.sk/c/424142/kolko-budem-zarabat.html
Autor článku: Milan Kuruc: Článok je prebraný a zverejnený so súhlasom autora.
(2 komentáre)
Vstúpiť do diskusie
