Martina Javůrková, MBA: Myšlienkové pasce a omyly, ktoré nám bránia povedať “nie”

Takmer v každom pracovnom inzeráte sa medzi požiadavkami na uchádzača uvádza flexibilita. Táto požiadavka je už natoľko zaužívaná, že málokto sa ešte zamyslí nad pôvodným významom tohto slova, ktorého slovenský ekvivalent je pružnosť, prispôsobivosť.

Samozrejme, prispôsobivosť je nevyhnutná pre prežitie, to vedel už Charles Darwin, ktorý upozornil vo svojom slávnom Prirodzenom výbere, že prežijú najprispôsobivejší jedinci, ktorí sa dokážu pružne vysporiadať so zmenami podmienok.  Avšak, doba sa zmenila a otázkou prežitia už nie je schopnosť napríklad prestať loviť mamuty, ktoré vymreli a začať pestovať zemiaky, ktoré sme objavili, ale schopnosť prispôsobiť sa novému vedeniu, novým požiadavkám, novému klientovi, kolegom, naučiť sa pracovať s novým softvérom alebo sa presťahovať za prácou tam, kde je. Toto je jasné, kto chce prežiť na úrovni fyzickej, musí sa prispôsobiť trhu a ponúknuť takú službu, o ktorú má nieto taký záujem, že je ochotný za ňu platiť, bez ohľadu na to, či vzťah bude zamestnanecký alebo vzťah zákazník – dodávateľ.  

Inteligent zvláda aj chaos

Určite ste si ale všimli, že flexibilita je požadovaná stále častejšie v úplne inom kontexte. Volanie po flexibilite sa stalo obhajobou chaosu a neochota prispôsobiť sa neustále sa meniacim pravidlám hry vás môže dostať do poriadnych problémov – či už pracovných, vzťahových alebo psychických. Keďže riešenie problému začína jeho pomenovaním, oplatí sa nazývať veci pravým menom. Rozlišujme teda, čo je ešte flexibilita a čo je už chaos. Je to veľmi jednoduché. Na udržanie chaosu nie je potrebná žiadna námaha, na udržanie pružného systému áno. Predpokladom pružnosti je totiž sila. Pre dôkaz netreba chodiť ďaleko, jeden máte hneď po ruke, vlastne na chrbte. Ak nebudete mať dobre spevnené chrbtové svaly, tak mostík alebo poriadny predklon budú problém. Žiadna sila – žiadna pružnosť, platí nielen pre gymnastiku ale aj pre vedenie firmy či riadenie vlastného života. Hranicou medzi chaosom a flexibilitou je odpoveď na otázku, či požadovaná zmena pomáha ku dosiahnutiu cieľa alebo je nutná len preto, že niekto iný je natoľko nezodpovedný, nerozhodný či nezorganizovaný, že neustále mení plány?

Myšlienkové pasce

No dobre, poviete si možno, ale ja nemôžem ovplyvniť to, že šéf trikrát preloží poradu a nakoniec ju úplne zruší ani to, že klient urobil už piatu zmenu v projekte a všetka urobená práca vyšla päťkrát nazmar. Skrátka som v prostredí a žijem v dobe, ktorá žiada flexibilitu.  Máte pravdu. Skutočne nemôžete zmeniť myslenie alebo jednanie iného človeka. Stopercentne ale môžete zmeniť svoje myslenie.

Ak si myslíte, že lepšiu alebo inú prácu už nenájdete, že ak stratíte tohto klienta, tak skrachujete; ak veríte, že sa musíte prispôsobiť inak riskujete stratu všetkého, na čom stojí a padá vaše prežitie, tak ste sa dostali do myšlienkovej pasce „nemám iné východisko“. Uverili ste svojmu strachu.

Medzi najčastejšie myšlienkové pasce patria myšlienky, ktoré vás obmedzujú v robení slobodných rozhodnutí,  ako napríklad:

• Inak sa to nedá
• Človek sa musí prispôsobiť
• Taká je doba
• Koho chlieb ješ, toho pieseň spievaj
• Kto chce s vlkmi žiť, musí s vlkmi vyť

Občas sa ale myšlienkové pasce maskujú pozitívne a na prvý pohľad posilňujú odhodlanie uspieť:

• Čo ma nezabije, to ma posilní
• Víťazi sa nevzdávajú
• Kto chce veľa získať, musí veľa obetovať
• Musím ukázať dobrú vôľu a ústretovosť
• Človek si zvykne na všetko, aj na šibenicu

Problém s týmito myšlienkami je, že presúvajú zodpovednosť za rozhodnutie z roviny slobodného, zodpovedného rozhodnutia do rúk inej osoby, do roviny rezignácie, a teda role obete alebo do roviny falošného hrdinstva. Je nemožné byť slobodný a zároveň hrať rolu; reaktívnym spôsobom života postupne znižujeme svoje sebavedomie a sebaúctu. Ako som ale spomenula, v pomenovaní problému sa skrýva aj riešenie. Budujte svoje sebavedomie a svoju sebaúctu, a zistíte, že sa dokážete vymaniť  akejkoľvek myšlienkovej pasce.

Hrajte ako kráľ 

To, čo vedeli vojenskí stratégovia už pred tisícmi rokov, sa moderný človek zmätený teóriami o úspechu učí nanovo. Nehrám síce aktívne šachy ale viem, že kráľ sa dostane do patovej situácie jedine tak, že hráč neodhadne správne situáciu a robí nesprávne ťahy. Šachista, ktorý prehrá partiu určite nemôže zodpovedne a pri plnom vedomí povedať “hej, ale za toto ja nemôžem, to súper robil také a také ťahy”, pretože počas celej hry mal slobodu voľby a aktívne spoluvytváral priebeh hry.

Podobne ako pri šachoch, ani v živote nepíšeme všetky pravidlá, píšeme ale svoju vlastnú stratégiu, vďaka ktorej vyhrávame alebo prehrávame. Stratégia prispôsobovania sa môže byť najslabším článkom vašej reťaze a bezhlavé prispôsobovanie sa za každú cenu je skvelým spôsobom ako zo svojho života vyšachovať svoje hodnoty, ciele a úspech. A to nestojí za to. Občas sa skrátka vyplatí povedať nie.

So súhlasom autorky, celý článok ako i iné články sú uvedené na: http://uspesnakariera.sk/2015/01/25/myslienkove-pasce-a-omyly-ktore-nam-brania-povedat-nie/#respond