Jedna z vecí, o ktorej som chcel dnes hovoriť, sa samozrejme týka našich spoločných hodnôt.
Viete, je pre mňa potešením byť opäť v Nemecku. Ako ste už počuli, minulý rok som sem prišiel ako senátor Spojených štátov. Stretol som sa s ministrom zahraničných vecí Davidom Lammym a žartoval som, že sme obaja minulý rok zastávali úplne iné pozície, než máme dnes. Nastal čas, aby každý z našich národov – všetci, ktorí sme mali to šťastie, že sme dostali politickú moc od svojich občanov – ju využili múdro na zlepšenie ich životov.

Počas môjho pobytu som mal možnosť stráviť nejaký čas aj mimo tejto konferencie a bol som veľmi ohromený pohostinnosťou miestnych obyvateľov, aj keď, samozrejme, sú otrasení včerajším hrozným útokom (13. februára 2025, keď 24-ročný afganský žiadateľ o azyl spáchal útok autom počas demonštrácie v Mníchove, pričom zranil 36 ľudí, z toho niekoľkých vážne – pozn. red.).

Prvýkrát som navštívil Mníchov so svojou manželkou – ktorá je dnes so mnou – počas súkromnej cesty. Vždy som mal rád toto mesto a jeho obyvateľov. Chcem len povedať, že nás táto udalosť hlboko zasiahla a naše myšlienky a modlitby smerujú k Mníchovu a všetkým, ktorých postihlo toto zlo. Myslíme na vás, modlíme sa za vás a v nasledujúcich dňoch a týždňoch budeme určite stáť pri vás.

To, čo ma znepokojuje, je hrozba zvnútra. Je to ústup Európy od jej základných hodnôt, ktoré zdieľa so Spojenými štátmi.

Na tejto konferencii sa stretávame, aby sme diskutovali o bezpečnosti. Vo všeobecnosti tým myslíme vonkajšie hrozby. Vidím tu mnoho významných vojenských predstaviteľov. Ale zatiaľ čo administratíva Donalda Trumpa sa veľmi zaujíma o európsku bezpečnosť a domnieva sa, že je možné dosiahnuť rozumnú dohodu medzi Ruskom a Ukrajinou – pričom zároveň zdôrazňuje, že v budúcnosti musí Európa významne prevziať zodpovednosť za vlastnú obranu – najväčšia hrozba v Európe podľa mňa nie je Rusko, Čína ani žiadny iný vonkajší aktér.

To, čo ma najviac znepokojuje, je hrozba zvnútra. Je to ústup Európy od jej základných hodnôt, ktoré zdieľa so Spojenými štátmi americkými.

Stretávame sa na tejto konferencii, samozrejme, aby sme diskutovali o bezpečnosti. Vo všeobecnosti tým myslíme všetko, čo súvisí s vonkajšími hrozbami našej bezpečnosti. Vidím, že dnes sa tu zišlo mnoho významných vojenských predstaviteľov. No zatiaľ čo administratíva prezidenta Trumpa venuje veľkú pozornosť európskej bezpečnosti a verí, že môžeme dospieť k rozumnému dohode medzi Ruskom a Ukrajinou – pričom považuje za dôležité, aby sa Európa v nasledujúcich rokoch významne ujala vlastnej obrany – hrozba, ktorá ma v Európe najviac znepokojuje, nie je ani Rusko, ani Čína, ani žiadny iný vonkajší aktér. To, čo ma znepokojuje, je hrozba zvnútra. Je to ústup Európy od niektorých jej najzákladnejších hodnôt, hodnôt, ktoré zdieľa so Spojenými štátmi americkými.

Šokovalo ma, keď som videl, že bývalý európsky komisár sa nedávno v televízii zdalo tešiť zo skutočnosti, že rumunská vláda práve zrušila celé voľby. Varoval, že ak sa veci nebudú vyvíjať podľa očakávaní, to isté by sa mohlo stať v Nemecku. Takéto ľahkovážne vyjadrenia šokujú naše americké uši.

Roky sa opakovalo, že všetko, čo financujeme a podporujeme, vychádza zo spoločných demokratických hodnôt. Všetko – od našej politiky voči Ukrajine až po digitálnu cenzúru – sa ospravedlňuje obranou demokracie. Ale keď vidíme, že európske súdy rušia voľby a vysokí predstavitelia hrozia, že zrušia ďalšie, musíme sa spýtať, či sa riadime dostatočne vysokými štandardmi. A hovorím „my“, pretože som hlboko presvedčený, že sme na jednej strane.

Keď sa dnes pozerám na Európu, už nie je celkom jasné, čo sa stalo s niektorými víťazmi studenej vojny.
Musíme urobiť viac, než len hovoriť o demokratických hodnotách. Musíme ich žiť. V ešte živej pamäti mnohých z vás tu prítomných studená vojna stavala obrancov demokracie proti omnoho tyranskejším silám na tomto kontinente. A ak si spomenieme na tých, ktorí v tomto boji cenzurovali disidentov, zatvárali kostoly, rušili voľby… Boli na správnej strane? Určite nie. A vďakabohu, že prehrali studenú vojnu. Prehrali ju, pretože si nevážili a nerešpektovali mimoriadne výhody slobody – možnosť prekvapiť, mýliť sa, vynaliezať a budovať. V konečnom dôsledku nemôžete vnútiť inovácie ani kreativitu, rovnako ako nemôžete ľudí nútiť, aby mysleli, cítili alebo verili v niečo konkrétne. Vnímame tieto aspekty ako vzájomne prepojené. A žiaľ, keď sa dnes pozerám na Európu, už nie je celkom jasné, čo sa stalo s niektorými víťazmi studenej vojny.

Pozerám sa na Brusel, kde komisári varovali občanov, že majú v úmysle obmedziť prístup k sociálnym sieťam v čase občianskych nepokojov, akonáhle zaznamenajú to, čo sami považujú za „nenávistné prejavy“. Myslím aj na túto krajinu, kde polícia uskutočnila razie u občanov podozrivých z uverejňovania antifeministických komentárov na internete v rámci „boja proti mizogýnii“ online.

Myslím na Švédsko, kde vláda pred dvoma týždňami odsúdila kresťanského aktivistu za účasť na pálení Koránu, ktoré viedlo k vražde jeho priateľa. Ako mrazivo poznamenal sudca, ktorý mal prípad na starosti, švédske zákony, ktoré majú chrániť slobodu prejavu, nezaručujú – a teraz citujem – „povolenie“ robiť alebo hovoriť čokoľvek bez rizika urazenia skupiny, ktorá sa s daným presvedčením stotožňuje.

Ešte znepokojujúcejšie je, keď myslím na našich drahých priateľov vo Veľkej Británii, kde ústup od slobody svedomia ohrozuje základné práva, najmä britských veriacich. Pred niečo vyše dvoma rokmi vláda obvinila Adama Smitha Connera, 51-ročného fyzioterapeuta a vojenského veterána, z ohavného zločinu – postavil sa vo vzdialenosti 50 metrov od potratovej kliniky a tri minúty sa v tichosti modlil, bez toho, aby niekoho obťažoval alebo s kýmkoľvek interagoval, jednoducho sa len ticho modlil. Keď ho britská polícia spozorovala a spýtala sa ho na dôvod jeho modlitby, Adam odpovedal, že sa modlí za syna, ktorého mohol mať so svojou bývalou priateľkou, ktorá pred rokmi podstúpila potrat. Policajtov to nijako neobmäkčilo. Adama uznali vinným z porušenia nového vládneho zákona o „ochranných zónach“ (“Buffer Zones Law”), ktorý kriminalizuje tichú modlitbu, rovnako ako iné činy, ktoré by mohli ovplyvniť rozhodnutie osoby v okruhu 200 metrov od zariadenia, kde sa vykonávajú potraty. Bol odsúdený na zaplatenie tisícok libier za súdne trovy.

Rád by som povedal, že ide o výnimočný prípad, o izolovaný príklad zle napísaného zákona aplikovaného na jediného človeka. Ale nie. Minulý október, pred niekoľkými mesiacmi, začala škótska vláda posielať listy občanom, ktorých domy sa nachádzali v takzvaných „zónach s bezpečným prístupom“, varujúc ich, že aj modlitba v súkromnej sfére ich vlastných domov môže byť považovaná za porušenie zákona. Samozrejme, vláda povzbudzovala adresátov, aby udávali akéhokoľvek spoluobčana podozrivého z myšlienkového zločinu v Británii a v celej Európe.

Sloboda prejavu, obávam sa, je na ústupe.

Sloboda prejavu, obávam sa, je na ústupe. Pre komédiu, priatelia, ale aj zo záujmu o pravdu, uznávam, že niekedy tie najhlasnejšie hlasy volajúce po cenzúre nepochádzajú z Európy, ale z mojej vlastnej krajiny, kde predchádzajúca administratíva hrozila a tlačila na spoločnosti sociálnych médií, aby cenzurovali to, čo označovala za „dezinformácie“. Dezinformácie, to bola napríklad myšlienka, že koronavírus pravdepodobne pochádza z laboratória v Číne. Naša vlastná vláda povzbudzovala súkromné spoločnosti, aby umlčali ľudí, ktorí sa odvážili vysloviť to, čo sa ukázalo ako zjavná pravda.

Preto sa dnes pred vami predstavujem, prinášajúc nielen konštatovanie, ale aj návrh. Tak ako sa administratíva Bidenovej vlády zdala byť ochotná urobiť čokoľvek, aby umlčala tých, ktorí slobodne vyjadrovali svoje názory, administratíva Trumpa bude robiť presný opak, a dúfam, že budeme môcť pracovať týmto smerom.

V Washingtone je nový šerif. A pod vedením Donalda Trumpa, aj keď môžeme nesúhlasiť s vašimi názormi, budeme sa biť za obranu vášho práva vyjadriť ich na verejnosti. V tomto štádiu, samozrejme, situácia zašla tak ďaleko, že v decembri Rumunsko jednoducho zrušilo výsledky prezidentských volieb na základe jednoduchých podozrení od spravodajskej služby a pod obrovským tlakom zo strany svojich susedov. Podľa toho, čo chápem, argumentom bolo, že ruské dezinformácie kontaminovali rumunské voľby. Ale opýtal by som sa svojich európskych priateľov, aby si zachovali odstup. Môžete si myslieť, že Rusko by nemalo kupovať reklamy na sociálnych sieťach, aby ovplyvnilo vaše voľby. Aj my to považujeme za nesprávne. Môžete to dokonca odsúdiť na medzinárodnej scéne. Ale ak vaša demokracia môže byť zničená niekoľkými stovkami tisíc dolárov za digitálnu reklamu zo strany cudzieho štátu, potom to nebolo veľmi silné. Ja osobne si myslím, a to je dobrá správa, že vaše demokracie sú oveľa menej krehké, než niektorí ľudia zrejme majú strach.

Úprimne verím, že umožnenie našim občanom slobodne sa vyjadrovať ich ešte viac posilní. Čo, samozrejme, nás vracia k Mníchovu, kde organizátori tejto konferencie zakázali poslancom zastupujúcim populistické strany, či už zľava alebo sprava, zúčastniť sa týchto diskusií. Opäť, nie sme povinní súhlasiť so všetkým alebo časťou toho, čo hovoria. Ale keď politickí predstavitelia zastupujú značnú časť populácie, je na nás, aby sme s nimi aspoň diskutovali.

Pre mnohých z nás, ktorí sme na druhej strane Atlantiku, toto všetko čoraz viac vyzerá ako bývalé etablované záujmy, ktoré sa skrývajú za ošklivými slovami zdedenými zo sovietskej éry, ako „dezinformácie“ alebo „mýlne informácie“, pretože jednoducho nemajú radi predstavu, že niekto s iným názorom môže vyjadriť odlišný názor alebo, Bože chráň, voliť inak alebo ešte horšie, vyhrať voľby.

Som si istý, že ste všetci prišli na túto konferenciu o bezpečnosti, aby ste hovorili o spôsoboch, ako zvýšiť vaše výdavky na obranu v nadchádzajúcich rokoch na dosiahnutie nového cieľa. A to je dobré, pretože, ako jasne uviedol prezident Trump, on verí, že naši európski priatelia by mali zohrávať väčšiu úlohu v budúcnosti tohto kontinentu. Určite ste nepočuli tento pojem, „zdieľanie záťaže“, ale myslíme si, že to, čo je dôležité v aliancii, je to, že Európania berú svoje zodpovednosti, zatiaľ čo Amerika sa sústredí na oblasti sveta, ktoré sú v veľkom nebezpečenstve.

Verím hlboko, že bezpečnosť nemôže existovať, ak sa bojíme hlasov, názorov a svedomia vlastného ľudu.

JD Vance Dovoľte mi tiež položiť otázku: ako budete schopní rozmýšľať o týchto rozpočtových otázkach, ak ani nevieme, čo vlastne bránime v prvom rade? Veľa som počul počas svojich mnohých a vynikajúcich diskusií s ľuďmi zhromaždenými v tejto miestnosti o tom, proti čomu sa musíte brániť, a to je samozrejme dôležité. Ale to, čo sa mi zdá menej jasné, a myslím, že je to aj názor mnohých občanov v Európe, je presná povaha toho, čo vlastne bránite. Aká je tá pozitívna vízia, ktorá inšpiruje túto bezpečnostnú dohodu, ktorú všetci považujeme za veľmi dôležitú?

Verím hlboko, že bezpečnosť nemôže existovať, ak sa bojíme hlasov, názorov a svedomia vlastného ľudu. Európa čelí mnohým výzvam. Ale kríza, ktorej čelí tento kontinent dnes, kríza, ktorej čelíme všetci spoločne, verím, vznikla z našich vlastných rozhodnutí. Ak utekáte pred svojimi voličmi, Amerika vám nedokáže pomôcť. Rovnako ako ani vy nemôžete pomôcť americkému ľudu, ktorý ma zvolil a zvolil prezidenta Trumpa. Potrebujete demokratické mandáty, aby ste dosiahli niečo hodnotné v nasledujúcich rokoch.

Naučili sme sa, že slabé mandáty produkujú nestabilné výsledky? Napriek tomu sa môže dosiahnuť veľa hodnotných vecí prostredníctvom demokratických mandátov, ktoré získate, keď budete viac počúvať obyvateľov. Ak chcete udržať konkurencieschopné ekonomiky, zabezpečiť dostupnú energiu a bezpečné dodávateľské reťazce, potrebujete silné mandáty na vládnutie, pretože na to, aby ste to dosiahli, treba robiť ťažké rozhodnutia.

Z všetkých naliehavých výziev, ktorým čelí národy tu zastúpené, si nemyslím, že by bola niektorá naliehavejšia ako masová migrácia.

Samozrejme, všetko toto dobre vieme. V Amerike nemožno získať demokratický mandát cenzurovaním alebo väznením svojich oponentov. Či už ide o vodcu opozície, skromného kresťana, ktorý sa modlí vo svojom dome, alebo novinára, ktorý sa snaží vykonávať svoju prácu. Rovnako nemožno získať mandát ignorovaním svojej populácie v základných otázkach, ako je to, kto má právo byť súčasťou našej spoločnosti.

A z všetkých naliehavých výziev, ktorým čelí národy tu zastúpené, si nemyslím, že by bola niektorá naliehavejšia ako masová migrácia. Dnes je takmer každý piaty človek žijúci v tejto krajine narodený v zahraničí. To je samozrejme historický rekord. Mimochodom, tento údaj je rovnaký aj v Spojených štátoch, kde je to tiež historický rekord. Počet imigrantov, ktorí prišli do EÚ z krajín, ktoré nie sú jej členmi, sa medzi rokmi 2021 a 2022 zdvojnásobil. A samozrejme, stále sa zvyšuje.

Situáciu poznáme. Nevznikla z ničoho nič. Je to výsledok série vedomých rozhodnutí, ktoré prijali politickí predstavitelia po celom kontinente a svete počas celej dekády. Včera sme videli hrôzy, ktoré tieto rozhodnutia spôsobili priamo v tomto meste. A samozrejme, nemôžem o tom hovoriť, aniž by som nepomyslel na obete tejto hroznej tragédie, ktoré trávili pekný zimný deň v Mníchove. Naše myšlienky a modlitby sú s nimi a budú s nimi vždy. Ale prečo sa to stalo?

Je to strašný príbeh, príbeh, ktorý sa v Európe počul príliš často, a žiaľ, aj v Spojených štátoch príliš často. Žiadateľ o azyl, často mladý muž vo svojich dvadsiatych rokoch, známy políciou, ktorý vrazí do davu autom a roztriešti zjednotenú komunitu. Koľkokrát musíme znášať tieto strašné nešťastia, kým nedáme našej spoločnej civilizácii nový smer? Žiadny volič na tomto kontinente nešiel k volebným urnám, aby otvoril brány miliónom nelegálnych imigrantov. Pretože viete, za čo hlasovali? Vo Veľkej Británii hlasovali za Brexit. Či s tým súhlasíme, alebo nie, hlasovali za to. A po celej Európe čoraz viac voliči hlasujú za politikov, ktorí sľubujú ukončiť nekontrolovanú migráciu. Ukazuje sa, že zdieľam veľa týchto obáv, ale nemusíte so mnou súhlasiť.

Som presvedčený, že ignorovanie ľudí, opovrhovanie ich obavami alebo, čo je horšie, uzatváranie médií, zrušenie volieb alebo ich vylúčenie z politického procesu neochráni nič.

Myslím si jednoducho, že títo ľudia sa starajú o svoj domov, o svoje sny. Starajú sa o svoju bezpečnosť a schopnosť uživiť seba a svoje deti. A sú inteligentní. Verím, že to je jedna z najdôležitejších lekcií, ktoré som sa naučil odkedy som sa nedávno zapojil do politiky. Na rozdiel od toho, čo môžete počuť v horách neďaleko Davosu, občania všetkých našich národov sa nepovažujú za poučené zvieratá alebo za zameniteľné súčiastky v globálnej ekonomike. Nie je preto prekvapujúce, že nechcú byť presúvaní podľa ľubovôle, ani systematicky ignorovaní svojimi lídrami. A práve to je úlohou demokracie, aby rozhodla o týchto veľkých otázkach vo voľbách.

Som presvedčený, že ignorovanie ľudí, opovrhovanie ich obavami alebo, čo je horšie, uzatváranie médií, zrušenie volieb alebo ich vylúčenie z politického procesu neochráni nič. Naopak, je to najistejší spôsob, ako zničiť demokraciu. Vyjadriť sa a dať svoj názor, to nie je zasahovanie do volieb. Aj keď ide o vplyvné osoby mimo vašej krajiny. Verte mi, hovorím to s humorom, ak americká demokracia prežila desať rokov výčitiek od Grety Thunbergovej, určite prežijete niekoľko mesiacov od Elona Muska. Ale žiadna demokracia, ani americká, ani nemecká, ani európska, neprežije, ak povie miliónom voličov, že ich úvahy, obavy, túžby a výzvy na pomoc nie sú platné alebo nemajú byť zohľadnené.

Demokracia spočíva na posvätnej zásade, že hlas ľudu sa počíta. Nie je miesto pre „požiarne steny“. Buď rešpektujeme túto zásadu, alebo ju nerešpektujeme. Európsky ľud má hlas. Európski lídri majú na výber. A som pevne presvedčený, že nemáme žiadny dôvod báť sa budúcnosti.

Počúvajte, čo vám hovorí váš ľud, aj keď vás to prekvapí, aj keď sa s tým nezhodujete. Takto budete môcť čeliť budúcnosti s istotou a dôverou, vedomí si, že vás národ podporuje. A práve tam podľa mňa spočíva kúzlo demokracie. Nie v týchto kamenných budovách alebo v týchto nádherných hoteloch. Ani v tých veľkých inštitúciách, ktoré sme vytvorili spoločne ako spoločnosť.

Veriť v demokraciu znamená pochopiť, že každý z našich občanov má múdrosť a hlas. A ak sa rozhodneme nepočúvať tento hlas, ani naše najúspešnejšie boje neprinesú veľa úžitku. Ako povedal pápež Ján Pavol II., pre mňa jeden z najväčších obrancov demokracie v Európe alebo inde, „nebojte sa“. Nemali by sme sa báť nášho ľudu, ani keď vyjadruje názory, ktoré sú odlišné od názorov svojich lídrov. Ďakujem vám všetkým. Veľa šťastia vám všetkým. Nech vás Boh požehná.

Preklad z Le Figaro: https://www.lefigaro.fr/vox/monde/accueillez-ce-que-votre-peuple-vous-dit-l-integralite-du-discours-de-jd-vance-aux-europeens-a-munich-20250215