Recruiting alebo komisionálny predaj kandidátov ?
Na inom mieste vysvetľujem rozdiel medzi pojmami recruiting a headhunting.
Niektorí profesionáli, najmä v USA, ešte uvádzajú aj rozdiel medzi pojmami headhunting a executive search.
Ja by som si dovolil ešte zaviesť jeden pojem, ktorým by som presnejšie opísal zmenu, ktorá sa zreteľnejšie rozšírila po kríze od roku 2008.
Spôsob predstavovania kandidátov zamestnávateľovi by som nazval „komisionálny predaj kandidátov“.
Čo viedlo k tomuto stavu ?
Zamestnávatelia a ich oddelenia ľudských zdrojov sa domnievajú, že teraz v kríze, pri 14% nezamestnanosti je ľahké nájsť vhodných kandidátov medzi masou 400 000 nezamestnaných. Väčšina zamestnávateľov si najprv dá oznam na Profesiu a iné podobné servery, a ak sa im neprihlási vhodný kandidát, tak sa rozhodnú osloviť personálnu agentúru. Vzhľadom na to, že rozpočty zamestnávateľov nepočítajú s (väčšími) nákladmi na tento spôsob vyhľadávania, tak sa snažia ušetriť. Zisťovali si situáciu na trhu a dozvedeli sa, že už sú preč časy, keď sa za recruiting brala 3-mesačná mzda, niektoré personálne agentúry to už robia len za 2,4 násobok, niektoré len za 2 násobok alebo 1,8 násobok, ale počuli už aj o 1,5 násobku dokonca 1-násobku.
Obsadiť pracovnú pozíciu novým zamestnancom potrebujú veľmi rýchlo, včera už bolo neskoro! Okrem toho stratili čas spomínaným inzerovaním na Profesii.
Tak sa rozhodnú osloviť dve-tri personálne agentúry s tým, že už nemajú dokonca čas ani podpísať zmluvu, len nech im pošlú vhodných kandidátov a keď budú úspešní, tak im zaplatia (slovne stanovená odmena, prípadne emailom potvrdená).
A personálne agentúry sa pretekajú, kto prv pošle vhodného kandidáta. Vzhľadom na to, že drvivá väčšina personálnych agentúr robí nábor kandidátov tým istým spôsobom, ako to predtým urobil zamestnávateľ, ponúkajú tých istých kandidátov z masy 400 000 nezamestnaných.
Takže komisionálny predaj kandidátov by som charakterizoval nasledovne:
- personálna agentúra posiela klientovi životopisy kandidátov bez toho, aby mala uzatvorenú zmluvu so zamestnávateľom (nanajvýš email potvrdzujúci predbežnú dohodu).
Môžete namietať, že kandidát nie je kniha, aby bol predávaný komisionálnym spôsobom. Ani mne sa to osobne nepáči, ale v tržných podmienkach je všetko možné, stačí k tomu len ochota dvoch subjektov (personálnej agentúry a zamestnávateľskej organizácie).
Predstaviteľ jednej personálnej agentúry v platenej inzercii sníval o tom, aby mal k dispozícii obrovskú databázu všetkých ľudí, ktorí si hľadajú prácu a zamestnávatelia by sa obracali len na nich a im podobné agentúry a zamestnávatelia by si objednávali ľahko obsadzované pozície.
A potom by platbu od 100 eur do 1000 eur považoval za prijateľnú.
A práve tu sme pri jadre veci: ľahko obsadzované pozície
Pod ľahko obsadzované pozície mal predstaviteľ tejto personálnej agentúry určite na mysli také pozície, ktoré sa dajú ľahko nájsť inzerovaním na Profesii. Proti zníženiu ceny za takúto službu, ktorú si môže urobiť sám zamestnávateľ, nemôže nikto namietať.
Ale takéto služby by som už ani nenazýval cudzím slovom recruiting, myslím, že by celkom postačilo nazývať túto službu ako náborovú personálnu službu v mene zamestnávateľa.
Ak zamestnávateľ chce obsadiť ťažko obsaditeľné pozície, kedy je potrebné hľadať len v radoch zamestnaných osôb, potom by sa mal obrátiť na skutočného profesionála, recruitera alebo headhuntera, a rátať samozrejme s podstatne vyšším poplatkom za službu vyhľadania vhodného kandidáta. A samozrejme, nespoliehať sa na „komisionálny predaj kandidáta“.
Enter discussion
