J. D. Vance v Mníchove sa obracia na Európanov
Zverejňujem preklad vystúpenia amerického viceprezidenta na bezpečnostnej konferencii v Mníchove vo februári 2025.Jedna z vecí, o ktorej som chcel dnes hovoriť, sa
samozrejme týka našich spoločných hodnôt.
Viete, je pre mňa potešením byť opäť v Nemecku. Ako ste už počuli, minulý rok
som sem prišiel ako senátor Spojených štátov. Stretol som sa s ministrom
zahraničných vecí Davidom Lammym a žartoval som, že sme obaja minulý rok
zastávali úplne iné pozície, než máme dnes. Nastal čas, aby každý z našich
národov – všetci, ktorí sme mali to šťastie, že sme dostali politickú moc od
svojich občanov – ju využili múdro na zlepšenie ich životov.
Počas môjho pobytu som mal možnosť stráviť nejaký čas aj
mimo tejto konferencie a bol som veľmi ohromený pohostinnosťou miestnych
obyvateľov, aj keď, samozrejme, sú otrasení včerajším hrozným útokom (13.
februára 2025, keď 24-ročný afganský žiadateľ o azyl spáchal útok autom počas
demonštrácie v Mníchove, pričom zranil 36 ľudí, z toho niekoľkých vážne – pozn.
red.).
Prvýkrát som navštívil Mníchov so svojou manželkou – ktorá
je dnes so mnou – počas súkromnej cesty. Vždy som mal rád toto mesto a jeho
obyvateľov. Chcem len povedať, že nás táto udalosť hlboko zasiahla a naše
myšlienky a modlitby smerujú k Mníchovu a všetkým, ktorých postihlo toto zlo.
Myslíme na vás, modlíme sa za vás a v nasledujúcich dňoch a týždňoch budeme
určite stáť pri vás.
To, čo ma znepokojuje, je hrozba zvnútra. Je to ústup
Európy od jej základných hodnôt, ktoré zdieľa so Spojenými štátmi.
Na tejto konferencii sa stretávame, aby sme diskutovali o
bezpečnosti. Vo všeobecnosti tým myslíme vonkajšie hrozby. Vidím tu mnoho
významných vojenských predstaviteľov. Ale zatiaľ čo administratíva Donalda
Trumpa sa veľmi zaujíma o európsku bezpečnosť a domnieva sa, že je možné
dosiahnuť rozumnú dohodu medzi Ruskom a Ukrajinou – pričom zároveň zdôrazňuje,
že v budúcnosti musí Európa významne prevziať zodpovednosť za vlastnú obranu –
najväčšia hrozba v Európe podľa mňa nie je Rusko, Čína ani žiadny iný vonkajší
aktér.
To, čo ma najviac znepokojuje, je hrozba zvnútra. Je to
ústup Európy od jej základných hodnôt, ktoré zdieľa so Spojenými štátmi
americkými.
Stretávame sa na tejto konferencii, samozrejme, aby sme
diskutovali o bezpečnosti. Vo všeobecnosti tým myslíme všetko, čo súvisí s
vonkajšími hrozbami našej bezpečnosti. Vidím, že dnes sa tu zišlo mnoho
významných vojenských predstaviteľov. No zatiaľ čo administratíva prezidenta
Trumpa venuje veľkú pozornosť európskej bezpečnosti a verí, že môžeme dospieť k
rozumnému dohode medzi Ruskom a Ukrajinou – pričom považuje za dôležité, aby sa
Európa v nasledujúcich rokoch významne ujala vlastnej obrany – hrozba, ktorá ma
v Európe najviac znepokojuje, nie je ani Rusko, ani Čína, ani žiadny iný
vonkajší aktér. To, čo ma znepokojuje, je hrozba zvnútra. Je to ústup Európy od
niektorých jej najzákladnejších hodnôt, hodnôt, ktoré zdieľa so Spojenými
štátmi americkými.
Šokovalo ma, keď som videl, že bývalý európsky komisár sa
nedávno v televízii zdalo tešiť zo skutočnosti, že rumunská vláda práve zrušila
celé voľby. Varoval, že ak sa veci nebudú vyvíjať podľa očakávaní, to isté by
sa mohlo stať v Nemecku. Takéto ľahkovážne vyjadrenia šokujú naše americké uši.
Roky sa opakovalo, že všetko, čo financujeme a podporujeme,
vychádza zo spoločných demokratických hodnôt. Všetko – od našej politiky voči
Ukrajine až po digitálnu cenzúru – sa ospravedlňuje obranou demokracie. Ale keď
vidíme, že európske súdy rušia voľby a vysokí predstavitelia hrozia, že zrušia
ďalšie, musíme sa spýtať, či sa riadime dostatočne vysokými štandardmi. A
hovorím „my“, pretože som hlboko presvedčený, že sme na jednej strane.
Keď sa dnes pozerám na Európu, už nie je celkom jasné, čo sa
stalo s niektorými víťazmi studenej vojny.
Musíme urobiť viac, než len hovoriť o demokratických hodnotách. Musíme ich žiť.
V ešte živej pamäti mnohých z vás tu prítomných studená vojna stavala obrancov
demokracie proti omnoho tyranskejším silám na tomto kontinente. A ak si
spomenieme na tých, ktorí v tomto boji cenzurovali disidentov, zatvárali
kostoly, rušili voľby… Boli na správnej strane? Určite nie. A vďakabohu, že
prehrali studenú vojnu. Prehrali ju, pretože si nevážili a nerešpektovali
mimoriadne výhody slobody – možnosť prekvapiť, mýliť sa, vynaliezať a budovať.
V konečnom dôsledku nemôžete vnútiť inovácie ani kreativitu, rovnako ako
nemôžete ľudí nútiť, aby mysleli, cítili alebo verili v niečo konkrétne.
Vnímame tieto aspekty ako vzájomne prepojené. A žiaľ, keď sa dnes pozerám na
Európu, už nie je celkom jasné, čo sa stalo s niektorými víťazmi studenej
vojny.
Pozerám sa na Brusel, kde komisári varovali občanov, že majú
v úmysle obmedziť prístup k sociálnym sieťam v čase občianskych nepokojov,
akonáhle zaznamenajú to, čo sami považujú za „nenávistné prejavy“. Myslím aj na
túto krajinu, kde polícia uskutočnila razie u občanov podozrivých z
uverejňovania antifeministických komentárov na internete v rámci „boja proti
mizogýnii“ online.
Myslím na Švédsko, kde vláda pred dvoma týždňami odsúdila
kresťanského aktivistu za účasť na pálení Koránu, ktoré viedlo k vražde jeho
priateľa. Ako mrazivo poznamenal sudca, ktorý mal prípad na starosti, švédske
zákony, ktoré majú chrániť slobodu prejavu, nezaručujú – a teraz citujem –
„povolenie“ robiť alebo hovoriť čokoľvek bez rizika urazenia skupiny, ktorá sa
s daným presvedčením stotožňuje.
Ešte znepokojujúcejšie je, keď myslím na našich drahých
priateľov vo Veľkej Británii, kde ústup od slobody svedomia ohrozuje základné
práva, najmä britských veriacich. Pred niečo vyše dvoma rokmi vláda obvinila
Adama Smitha Connera, 51-ročného fyzioterapeuta a vojenského veterána, z
ohavného zločinu – postavil sa vo vzdialenosti 50 metrov od potratovej kliniky
a tri minúty sa v tichosti modlil, bez toho, aby niekoho obťažoval alebo s
kýmkoľvek interagoval, jednoducho sa len ticho modlil. Keď ho britská polícia
spozorovala a spýtala sa ho na dôvod jeho modlitby, Adam odpovedal, že sa modlí
za syna, ktorého mohol mať so svojou bývalou priateľkou, ktorá pred rokmi
podstúpila potrat. Policajtov to nijako neobmäkčilo. Adama uznali vinným z
porušenia nového vládneho zákona o „ochranných zónach“ (“Buffer Zones Law”),
ktorý kriminalizuje tichú modlitbu, rovnako ako iné činy, ktoré by mohli
ovplyvniť rozhodnutie osoby v okruhu 200 metrov od zariadenia, kde sa
vykonávajú potraty. Bol odsúdený na zaplatenie tisícok libier za súdne trovy.
Rád by som povedal, že ide o výnimočný prípad, o izolovaný
príklad zle napísaného zákona aplikovaného na jediného človeka. Ale nie. Minulý
október, pred niekoľkými mesiacmi, začala škótska vláda posielať listy občanom,
ktorých domy sa nachádzali v takzvaných „zónach s bezpečným prístupom“, varujúc
ich, že aj modlitba v súkromnej sfére ich vlastných domov môže byť považovaná
za porušenie zákona. Samozrejme, vláda povzbudzovala adresátov, aby udávali
akéhokoľvek spoluobčana podozrivého z myšlienkového zločinu v Británii a v
celej Európe.
Sloboda prejavu, obávam sa, je na ústupe.
Sloboda prejavu, obávam sa, je na ústupe. Pre komédiu,
priatelia, ale aj zo záujmu o pravdu, uznávam, že niekedy tie najhlasnejšie
hlasy volajúce po cenzúre nepochádzajú z Európy, ale z mojej vlastnej krajiny,
kde predchádzajúca administratíva hrozila a tlačila na spoločnosti sociálnych
médií, aby cenzurovali to, čo označovala za „dezinformácie“. Dezinformácie, to
bola napríklad myšlienka, že koronavírus pravdepodobne pochádza z laboratória v
Číne. Naša vlastná vláda povzbudzovala súkromné spoločnosti, aby umlčali ľudí,
ktorí sa odvážili vysloviť to, čo sa ukázalo ako zjavná pravda.
Preto sa dnes pred vami predstavujem, prinášajúc nielen
konštatovanie, ale aj návrh. Tak ako sa administratíva Bidenovej vlády zdala
byť ochotná urobiť čokoľvek, aby umlčala tých, ktorí slobodne vyjadrovali svoje
názory, administratíva Trumpa bude robiť presný opak, a dúfam, že budeme môcť
pracovať týmto smerom.
V Washingtone je nový šerif. A pod vedením Donalda Trumpa,
aj keď môžeme nesúhlasiť s vašimi názormi, budeme sa biť za obranu vášho práva
vyjadriť ich na verejnosti. V tomto štádiu, samozrejme, situácia zašla tak
ďaleko, že v decembri Rumunsko jednoducho zrušilo výsledky prezidentských
volieb na základe jednoduchých podozrení od spravodajskej služby a pod
obrovským tlakom zo strany svojich susedov. Podľa toho, čo chápem, argumentom
bolo, že ruské dezinformácie kontaminovali rumunské voľby. Ale opýtal by som sa
svojich európskych priateľov, aby si zachovali odstup. Môžete si myslieť, že
Rusko by nemalo kupovať reklamy na sociálnych sieťach, aby ovplyvnilo vaše
voľby. Aj my to považujeme za nesprávne. Môžete to dokonca odsúdiť na
medzinárodnej scéne. Ale ak vaša demokracia môže byť zničená niekoľkými
stovkami tisíc dolárov za digitálnu reklamu zo strany cudzieho štátu, potom to
nebolo veľmi silné. Ja osobne si myslím, a to je dobrá správa, že vaše
demokracie sú oveľa menej krehké, než niektorí ľudia zrejme majú strach.
Úprimne verím, že umožnenie našim občanom slobodne sa
vyjadrovať ich ešte viac posilní. Čo, samozrejme, nás vracia k Mníchovu, kde
organizátori tejto konferencie zakázali poslancom zastupujúcim populistické
strany, či už zľava alebo sprava, zúčastniť sa týchto diskusií. Opäť, nie sme
povinní súhlasiť so všetkým alebo časťou toho, čo hovoria. Ale keď politickí
predstavitelia zastupujú značnú časť populácie, je na nás, aby sme s nimi aspoň
diskutovali.
Pre mnohých z nás, ktorí sme na druhej strane Atlantiku,
toto všetko čoraz viac vyzerá ako bývalé etablované záujmy, ktoré sa skrývajú
za ošklivými slovami zdedenými zo sovietskej éry, ako „dezinformácie“ alebo
„mýlne informácie“, pretože jednoducho nemajú radi predstavu, že niekto s iným
názorom môže vyjadriť odlišný názor alebo, Bože chráň, voliť inak alebo ešte
horšie, vyhrať voľby.
Som si istý, že ste všetci prišli na túto konferenciu o
bezpečnosti, aby ste hovorili o spôsoboch, ako zvýšiť vaše výdavky na obranu v
nadchádzajúcich rokoch na dosiahnutie nového cieľa. A to je dobré, pretože, ako
jasne uviedol prezident Trump, on verí, že naši európski priatelia by mali
zohrávať väčšiu úlohu v budúcnosti tohto kontinentu. Určite ste nepočuli tento
pojem, „zdieľanie záťaže“, ale myslíme si, že to, čo je dôležité v aliancii, je
to, že Európania berú svoje zodpovednosti, zatiaľ čo Amerika sa sústredí na
oblasti sveta, ktoré sú v veľkom nebezpečenstve.
Verím hlboko, že bezpečnosť nemôže existovať, ak sa bojíme
hlasov, názorov a svedomia vlastného ľudu.
JD Vance Dovoľte mi tiež položiť otázku: ako budete schopní
rozmýšľať o týchto rozpočtových otázkach, ak ani nevieme, čo vlastne bránime v
prvom rade? Veľa som počul počas svojich mnohých a vynikajúcich diskusií s
ľuďmi zhromaždenými v tejto miestnosti o tom, proti čomu sa musíte brániť, a to
je samozrejme dôležité. Ale to, čo sa mi zdá menej jasné, a myslím, že je to aj
názor mnohých občanov v Európe, je presná povaha toho, čo vlastne bránite. Aká
je tá pozitívna vízia, ktorá inšpiruje túto bezpečnostnú dohodu, ktorú všetci
považujeme za veľmi dôležitú?
Verím hlboko, že bezpečnosť nemôže existovať, ak sa bojíme
hlasov, názorov a svedomia vlastného ľudu. Európa čelí mnohým výzvam. Ale
kríza, ktorej čelí tento kontinent dnes, kríza, ktorej čelíme všetci spoločne,
verím, vznikla z našich vlastných rozhodnutí. Ak utekáte pred svojimi voličmi,
Amerika vám nedokáže pomôcť. Rovnako ako ani vy nemôžete pomôcť americkému
ľudu, ktorý ma zvolil a zvolil prezidenta Trumpa. Potrebujete demokratické
mandáty, aby ste dosiahli niečo hodnotné v nasledujúcich rokoch.
Naučili sme sa, že slabé mandáty produkujú nestabilné
výsledky? Napriek tomu sa môže dosiahnuť veľa hodnotných vecí prostredníctvom
demokratických mandátov, ktoré získate, keď budete viac počúvať obyvateľov. Ak
chcete udržať konkurencieschopné ekonomiky, zabezpečiť dostupnú energiu a
bezpečné dodávateľské reťazce, potrebujete silné mandáty na vládnutie, pretože
na to, aby ste to dosiahli, treba robiť ťažké rozhodnutia.
Z všetkých naliehavých výziev, ktorým čelí národy tu
zastúpené, si nemyslím, že by bola niektorá naliehavejšia ako masová migrácia.
Samozrejme, všetko toto dobre vieme. V Amerike nemožno
získať demokratický mandát cenzurovaním alebo väznením svojich oponentov. Či už
ide o vodcu opozície, skromného kresťana, ktorý sa modlí vo svojom dome, alebo
novinára, ktorý sa snaží vykonávať svoju prácu. Rovnako nemožno získať mandát
ignorovaním svojej populácie v základných otázkach, ako je to, kto má právo byť
súčasťou našej spoločnosti.
A z všetkých naliehavých výziev, ktorým čelí národy tu
zastúpené, si nemyslím, že by bola niektorá naliehavejšia ako masová migrácia.
Dnes je takmer každý piaty človek žijúci v tejto krajine narodený v zahraničí.
To je samozrejme historický rekord. Mimochodom, tento údaj je rovnaký aj v
Spojených štátoch, kde je to tiež historický rekord. Počet imigrantov, ktorí
prišli do EÚ z krajín, ktoré nie sú jej členmi, sa medzi rokmi 2021 a 2022
zdvojnásobil. A samozrejme, stále sa zvyšuje.
Situáciu poznáme. Nevznikla z ničoho nič. Je to výsledok
série vedomých rozhodnutí, ktoré prijali politickí predstavitelia po celom
kontinente a svete počas celej dekády. Včera sme videli hrôzy, ktoré tieto
rozhodnutia spôsobili priamo v tomto meste. A samozrejme, nemôžem o tom
hovoriť, aniž by som nepomyslel na obete tejto hroznej tragédie, ktoré trávili
pekný zimný deň v Mníchove. Naše myšlienky a modlitby sú s nimi a budú s nimi
vždy. Ale prečo sa to stalo?
Je to strašný príbeh, príbeh, ktorý sa v Európe počul príliš
často, a žiaľ, aj v Spojených štátoch príliš často. Žiadateľ o azyl, často
mladý muž vo svojich dvadsiatych rokoch, známy políciou, ktorý vrazí do davu
autom a roztriešti zjednotenú komunitu. Koľkokrát musíme znášať tieto strašné
nešťastia, kým nedáme našej spoločnej civilizácii nový smer? Žiadny volič na
tomto kontinente nešiel k volebným urnám, aby otvoril brány miliónom
nelegálnych imigrantov. Pretože viete, za čo hlasovali? Vo Veľkej Británii hlasovali
za Brexit. Či s tým súhlasíme, alebo nie, hlasovali za to. A po celej Európe
čoraz viac voliči hlasujú za politikov, ktorí sľubujú ukončiť nekontrolovanú
migráciu. Ukazuje sa, že zdieľam veľa týchto obáv, ale nemusíte so mnou
súhlasiť.
Som presvedčený, že ignorovanie ľudí, opovrhovanie ich
obavami alebo, čo je horšie, uzatváranie médií, zrušenie volieb alebo ich
vylúčenie z politického procesu neochráni nič.
Myslím si jednoducho, že títo ľudia sa starajú o svoj domov,
o svoje sny. Starajú sa o svoju bezpečnosť a schopnosť uživiť seba a svoje
deti. A sú inteligentní. Verím, že to je jedna z najdôležitejších lekcií, ktoré
som sa naučil odkedy som sa nedávno zapojil do politiky. Na rozdiel od toho, čo
môžete počuť v horách neďaleko Davosu, občania všetkých našich národov sa
nepovažujú za poučené zvieratá alebo za zameniteľné súčiastky v globálnej
ekonomike. Nie je preto prekvapujúce, že nechcú byť presúvaní podľa ľubovôle,
ani systematicky ignorovaní svojimi lídrami. A práve to je úlohou demokracie,
aby rozhodla o týchto veľkých otázkach vo voľbách.
Som presvedčený, že ignorovanie ľudí, opovrhovanie ich
obavami alebo, čo je horšie, uzatváranie médií, zrušenie volieb alebo ich
vylúčenie z politického procesu neochráni nič. Naopak, je to najistejší spôsob,
ako zničiť demokraciu. Vyjadriť sa a dať svoj názor, to nie je zasahovanie do
volieb. Aj keď ide o vplyvné osoby mimo vašej krajiny. Verte mi, hovorím to s
humorom, ak americká demokracia prežila desať rokov výčitiek od Grety
Thunbergovej, určite prežijete niekoľko mesiacov od Elona Muska. Ale žiadna demokracia,
ani americká, ani nemecká, ani európska, neprežije, ak povie miliónom voličov,
že ich úvahy, obavy, túžby a výzvy na pomoc nie sú platné alebo nemajú byť
zohľadnené.
Demokracia spočíva na posvätnej zásade, že hlas ľudu sa
počíta. Nie je miesto pre „požiarne steny“. Buď rešpektujeme túto zásadu, alebo
ju nerešpektujeme. Európsky ľud má hlas. Európski lídri majú na výber. A som
pevne presvedčený, že nemáme žiadny dôvod báť sa budúcnosti.
Počúvajte, čo vám hovorí váš ľud, aj keď vás to prekvapí, aj
keď sa s tým nezhodujete. Takto budete môcť čeliť budúcnosti s istotou a
dôverou, vedomí si, že vás národ podporuje. A práve tam podľa mňa spočíva kúzlo
demokracie. Nie v týchto kamenných budovách alebo v týchto nádherných hoteloch.
Ani v tých veľkých inštitúciách, ktoré sme vytvorili spoločne ako spoločnosť.
Veriť v demokraciu znamená pochopiť, že každý z našich
občanov má múdrosť a hlas. A ak sa rozhodneme nepočúvať tento hlas, ani naše
najúspešnejšie boje neprinesú veľa úžitku. Ako povedal pápež Ján Pavol II., pre
mňa jeden z najväčších obrancov demokracie v Európe alebo inde, „nebojte sa“.
Nemali by sme sa báť nášho ľudu, ani keď vyjadruje názory, ktoré sú odlišné od
názorov svojich lídrov. Ďakujem vám všetkým. Veľa šťastia vám všetkým. Nech vás
Boh požehná.